Z denníka unavenej matky…

Nie je umenie otehotnieť. Nie je umenie vynosiť ani porodiť. Nie je dokonca umenie ani odkojiť.
Umenie je ostať pokojná a nezblázniť sa, aj keď ti dvaja zbojníci začnú o 1:00 revčať, najlepšie naraz, ale zaujímavé je to aj na striedačku.
Umenie je ostať pokojná a nezblázniť sa, keď o 2:30 staršieho uspíš, driemajúceho mladšieho kojíš sediac chrbtom k staršiemu a vtedy dostaneš kopačku do obličky až zjojkneš, čo samozrejme zobudí oboch…
Umenie je ostať pokojná a nezblázniť sa, keď o 3:30 obaja konečne spia, tebe oči zatvára ešte skôr než hlava dopadá na vankúš, no za pár sekúnd dostávaš hlavou staršieho ranu do nosa, až sa ti pustí krv, najtichším behom ako zvládneš cestou do kúpeľne zakopávaš o nohu nočného stolíka, prevraciaš nočnú lampu a zohnutá nad umývadlom počuješ plač najprv jedného zbojníka a zanedlho mu kontruje aj druhý…
OSTAŤ POKOJNÁ A NEZBLÁZNIŤ SA… To je umenie!